Download Joomla Templates by CowFat Reviews

História

Prvá písomná zmienka pochádza už zo stredoveku  z 1. júna 1293 z listiny Uhorského kráľa Ondreja III., kde je po prvýkrát  zaznamenaná existencia dediny Kolačno (terra Kolechna) ako samostatnej sídelnej jednotky. Doložená je i  následná zmienka  z roku 1327 ako Kuluchna.

 Prví osadníci prišli do Kolačna  pravdepodobne z Veľkých Uheriec a postupne klčovaním lesa získavali pasienky pre svoj dobytok. Rastom starších osád sa vytváral prebytok obyvateľstva, preto boli niektorí osadníci nútení zakladať nové sídla. Pravdepodobne táto skutočnosť našla svoj odraz aj v samotnom názve obce Kolačno. V stredovekých nárečiach sa dodnes hovorí miestu vzdialenému od materskej osady, kde boli sústredené takéto prechodné stavby (senníky, košiare) kolešňa. Aj všetky staršie písomné doloženia obce svedčia pre tvar kolesa  alebo koláča ( r. 1293 Kolechna, r. 1365 Kalachna, r. 1511 Kalasnya, r. 1548 Kolasnia, 1773 Kolaczany,1808 Koláčno, Koláčany, r.1920 Kolačnov, Kolačnô a z roku 1927 Kolačno a maďarsky Kalacsna,,). Jedno je však isté, že obec Kolačno má jedno z najkrajších pomenovaní evokujúce chuť mamkiných koláčov. V obci sa  narodil náboženský spisovateľ Ján Valašík / 1720-1768/

Kolačno spolu s Uhercami bolo až do roku 1274 kráľovským majetkom, ktorý spravoval osobitný kráľovský úradník . Sídlil v Oslanoch. Panstvá, ktoré mali dlhodobejší vplyv na našu obec sa v archíve spomínajú  od r. 1351 listinou od kráľa  Róberta z rodu Anjou. Územie bolo pridelené Mikulášovi z Baračky z východného Slovenska.  Od roku 1355 patrila obec zemepánom z Oslian. Od polovice 14. storočia sa definitívne  ustálil aj chotár Kolačna. Od r. 1396 patril panstvu rodu Bossanyiovcom a od r. 1527 aj pánom z Topoľčianok -Topolasanyiovcom. Následne obec patrila pod panstvá Rudnayovcom a Kvašayovcov.  Poslednými feudálnymi pánmi boli Thonetovci na základe listiny od Márie Terézie z roku 1787.  Panstvo Thonetovcov uzavrelo dňa 19. februára 1866 tzv. „Priateľské pokánie“ medzi občanmi kolačňanskými a veľkouhereckým panstvom, kde sa zaviazalo vydať príslušným občanom im prislúchajúce majetky do úplného vlastníctva poddaných. Listina obsahovala 21 bodov a bola napísaná po slovensky ako aj v úradnej reči - maďarčine a týkala sa najmä lúk, hôr, pozemkov, ciest a dobytka.

Prvé pečatidlo obce pochádza z r. 1699, t. z., že úradné záznamy sa mohli viesť od tohto obdobia. Pečatidlo sa stalo základom symboliky znaku obce. Základným symbolom obecného erbu je rozkvitnuté červené srdce, z ktorého vyrastajú tri rozkvitnuté ruže spojené v spodnej časti stoniek úzkym prstencom. Ruže, ktoré sú fialovo-modrej farby vychádzajú zo srdca a symbolizujú: štedrosť, dobrosrdečnosť a ľudskú lásku obyvateľov.

Dva zelené výhonky z prírody po vôkol srdca symbolizujú rozvíjajúci sa život v obci, kde sa zaoberali  poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V roku 1534 mala  obec  20  malých  usadlostí. V roku 1548 bolo v obci 8 sedliackych usadlostí s domom, 7 želiarov s roľou a 2 pastieri a 3 hofieri . Súpis z roku 1564 uvádza v Kolačne existenciu troch väčších usadlostí mimo obce / osady Malá Ondrášová, Veľká Ondrášová a Hlboká /. V roku 1601 mala obec podľa súpisu 2 mlyny, 40 domov a 200 obyvateľov.  V  roku  1714 bol stav poddaných a majetku nasledovný – 36 rodín, 5 koní, 15 volov, 12 kráv, 7 oviec a 19 prasiec.

V  roku 1720 mala  18 daňovníkov, z toho 2 remeselníkov. Súpis z roku 1736 hovorí o 30 sedliackych domácnostiach, 78 koňoch, 44 kráv, 106 svíň a 53 oviec. V  roku 1828 bolo v obci už  85 domov a 550 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a prácou v lesoch, tkáčstvom, chovom včiel a oviec. Prvým richtárom sa v prameňoch spomína Peter  Vanko , ktorý bol ševcom . Medzi prvých gazdov – roľníkov patrili rodiny na základe urbárskych usadlostí z r.1864 - rodina Babocsanyho, rodina Jozefa Uhlára a rodina Ondreja Duchoviča.

 

         V roku 1914 bolo z obce do vojny mobilizovaných postupne  až 135 mužov, z ktorých 36 prišlo o život  počas vojnových rokov 1914 -1918. Počas  II. sv. vojny podporovali obyvatelia partizánske jednotky. Obec bola oslobodená  2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok vojskami II. ukrajinského frontu. Po II. svetovej vojne a kolektivizácii vzniklo v obci v roku 1958 Jednotné roľnícke družstvo, ktorého prvým predsedom bol Ľudovít Kráľ. Stav obyvateľstva sa pohyboval nasledovne: v roku 1601 - 200 obyvateľov, 1726 – 92 obyvateľov, 1826 – 550 obyvateľov, 1877 – 473 obyvateľov, 1970 – 1003 obyvateľov, 2011 – 873 obyvateľov a stav k 1.5.2013 – 850 obyvateľov.